Narodil som sa v roku 1988. Pochádzam zo Slovenska. Ako malý som bol bledý utiahnutý chlapec, pretože rodičia sa veľmi hádali. Keď som bol žiak na základnej škole, starší žiaci ma šikanovali. Okrem iného som mal nadváhu a tak som bol pre nich jasný cieľ. Keď som mal desať rokov, jeden starší žiak mi rozbil o hlavu kus hrubého ľadu a spôsobil mi ľahší otras mozgu. Rodičia to vyriešili najlepšie ako mohli, prihlásili ma na karate. Na prvej lekcii som sa veľmi hanbil a keby nebolo otca, ktorý ma dotiahol za ruku cez celú telocvičňu až k začiatočníkom, tak by som odtiaľ ušiel. Mal som neskutočný antitalent. Prvý sezónu súťaženia, asi po roku od môjho začiatku som prehral v prvom kole všetky súťaže, čo som mohol. Ale vždy som tvrdo trénoval nielen na tréningu ale aj doma. Po dvoch rokoch čo som ma otec doviedol na úvodný tréning som začal vyhrávať súťaže. Ako som spomínal, nikdy som nemal talent, bol to výsledok mojej tvrdej práce. Postupne som sa stal 13 krát majstrom Slovenska. Pridal som aj víťazstvá na medzinárodných súťažiach. Moje prvé majstrovstvá sveta som zažil keď som mal 15 rokov a konali sa na Cypre. Išiel som tam ako veľký favorit slovenskej reprezentácie. V prvom kole som však narazil na finalistu z Iránu. Na moje veľké sklamanie som prehral a nasledujúce dni som prepadol depresií, v ktorej mi nepomohlo ani nádherne priezračné more. Keď som však prišiel domov, otriasol som sa z prehry a namotivoval som sa k tomu aby som raz bol majstrom sveta v karate. Postupne nasledovalo po tvrdom trénovaní a účasti na tréningových campoch piate miesto na majstrovstvách Európy, neskôr štvrté miesto na ME a piate miesto na majstrovstvách sveta. Keď som mal 22 rokov, po 12 rokoch dvojfázového trénovania som sa stal prvýkrát majstrom sveta v karate. Vo finále som sa stretol s domácim Talianom, ktorý bol aktuálnym majstrom sveta a po nervy drásajúcom finále, v ktorom som dokonca pár sekúnd pred koncom prehrával, som zvíťazil. Ďalšie tri roky som zápasil na medzinárodnej pôde a získal ešte dvakrát titul majstra sveta. V poslednej sezóne som skončil tretí a ukončil som profesionálnu kariéru. Keď som mal 18 rokov robil som detské tábory nazvané Tabino. Už tam som trénoval deti karate. V ďalších rokoch som študoval na vysokej škole Masarykova Univerzita v Brne, odbor Výživa a regenerácia v športe. Štúdium mi išlo veľmi dobre. Bavilo ma nakoľko som sa už v tej dobe živil poradenstvom vo výžive a trénerstvom. Nakoniec som skončil v piatom semestri zo šiestich. Doteraz ma to mrzí a uvažujem, že si vysokú školu dorobím. Ďalej som pokračoval vo svojej kariére poradcu vo výžive a trénera čo robím už 15 rokov a vychoval som viacerých majstrov Slovenska. Po niekoľkých rokoch som ešte pridal druhé miesto z majstrovstiev Slovenska a pokračoval v trénovaní karate, ku ktorému som pridal tréningy kickboxu. Koncom roku 2020 som sa chcel zúčastniť a zvíťaziť na súťaži v kickboxe, ale napriek tvrdému tréningu išla moja kondícia smerom dole. Nakoniec mi bolo zistené, že mám obojstranný pľúcny infarkt – embóliu. Len o kúsok som unikol najhoršiemu čo mi prinieslo novú motiváciu do života a myšlienku, že všetko čo robíme a čo milujeme by sme mali robiť naplno, lebo nikto nevie koľko na tomto svete bude. Dva mesiace po embólií som na počudovanie lekárov trénoval kickbox, no svoju kondíciu som musel budovať nanovo.  Momentálne po pol roku od embólie mám kondíciu na úrovni súťažiacich karatistov a naplno venujem tvoreniu jedálničkov a tréningových plánov na mieru. Na záver len dodám, že mám v pláne sa do konca roka zúčastniť na súťaži v kickboxe a tak pridať ďalšiu medailu k mojim 111tim medailových umiestneniach.