Už ako dieťa som bol smutný utiahnutý chlapec. Nepomáhali tomu ani skutočnosti, že rodičia sa neustále hádali a v škole som bol šikanovaný. Moja depresívna nálada sa ale po rokoch postupne vytratila spolu s tréningami karate a neustálym pracovaním na sebe. Potom prišla stredná škola, kde som zažil najlepšie roky svojho života.
Ale po strednej škole som odišiel študovať na ekonomickú fakultu univerzity Mateja Bela. Hlavnou motiváciou odísť do Banskej Bystrice však bolo trénovanie pod vedením jedného z najlepších trénerov na Slovensku v Centre mládeže karate. A práve tu odštarovali počiatky mojej depresie.
Vždy som bol úzko spätý s mojou rodinou a moje odlúčenie od nich mi prinieslo mesiace plné smútku a úzkosti. Aj keď som celé detstvo a pubertu zvykol chodiť na súťaže a karate campy, tak najviac na nich ma tešil fakt, že vždy sa vrátim domov do Žiliny, kde ma čakajú moji milovaní rodičia, sestra, priateľka a kamaráti.
Pamätám si piatky plné stresu z toho ako uspejem na súťaži, soboty naplnené trémou z môjho výkonu a nedele charakteristické uvoľnením a odpočinkom. Nedele boli mojím najlepším dňom. Bol som celý ubolený, ale pocit z víťazstva a z toho, že som so svojimi blízkymi bol na nezaplatenie.
Toto všetko však skončilo mojím odchodom do Banskej Bystrice. Mal som tam kamarátov karatistov, s ktorými som trávil deň, ale večeri boli plné prázdnoty. Dostal som sa do takej depresie, že som si zvládol ledva vyprať a navariť, ale zvyšok dňa (okrem dvoch 2 hodinových tréningoch) som bol schopný len ležať na gauči. Postupne sa to zhoršilo a dostal som strach z nového a tak som sa doslova bál chodiť do školy. Preto som s výškou skončil.
Môj pobyt v BB sa teda zredukoval len na tréningy a čas strávený na byte, ktorý som mal prenajatý. Neskôr sa k mojej depresií pridali aj problémy so spánkom. Nech som robil čokoľvek nevedel som zaspať. Keby som vtedy vedel využívať dýchacie cvičenia a autogénne tréningy, tak by som možno dopadol inak. Ale všetko je tak ako má byt a čo sa stalo, stalo sa pre niečo.
Postupne keď už ma moja únava dohnala a začala ovplyvňovať moje tréningy, začal som ju riešiť pohárikom vína k večeri. Z jedného pohára však neskôr boli dva a po ďalších týždňoch aj viac. Vďaka vínu sa mi nakoniec podarilo zaspať, ale spánok bol nekvalitný. Poznáte to keď si večer vypijete a potom sa zobudíte unavený ako by ste vôbec nespali? Je to preto, že telo sa musí vysporiadať s alkoholom a vylúčiť ho z tela a táto detoxikácia nás stojí značnú energiu.
Po roku v Banskej Bystrici, ktorý som trávil dlhými tréningami a ešte dlhšími a smutnými večermi, som sa rozhodol prestať s karate. Bol som natoľko deprimovaný, že som už nedokázal byť celý týždeň sám a víkendy tráviť stresovaním sa na súťažiach. Vrátil som sa do Žiliny a začal som pracovať ako finančný poradca, čo si ale zaslúži samotný článok niekedy neskôr. Vrátila sa mi chuť do života a užíval som si život so svojimi blízkymi. Postupne sa mi však prestalo dariť v práci, stratil som motiváciu a opäť sa vrátili moje depresie. Po roku som s „poradenstvom“ skončil. Začal som opäť trénovať, dodržiavať stravu a cvičiť jógu. Schudol som 20 kíl a začal som znovu súťažiť.
To, že mám nábeh na závislosť som vtedy vôbec netušil. Na majstrovstvách Slovenska som však utrpel nepríjemné zranenie a vyskočilo mi rameno. Roztrhali sa mi šľachy a zlomili sa mi tri kosti, ktoré mi zvnútra pichali do mäsa. Bol som hlúpy a nechcel som ísť na operáciu, chcel som čo najskôr trénovať a súťažiť. Vtedy mi doktori predpísali na toto zranenie silnejšie lieky proti bolesti z kategórie opiáty. Volali sa tramal s účinnou látkou tramadol.
Hneď prvýkrát ako som si tento „liek“ dal som ucítil pocit, ktorý som tak dlho hľadal. Bolesť úplne prestala, prišlo uvoľnenie, upokojenie, eufória. Depresia a smútok odišli behom pár minút preč. Vtedy som ani len netušil, že som práve položil základy pre moju závislosť Toto instantné šťastie som si začal postupne dávať do tela každý deň. Nevedel som, že robím niečo zlé. Drogy som nikdy nebral a toto boli predsa „len“ lieky.
Tramal som bral celý rok a potom keď som chcel prestať, zistil som, že prestať nemôžem. Bolesti sa po prerušení liečby vrátili, pocity šťastia odišli a dostavil sa absťák. Vtedy mi došlo, že to nie je absolútne v poriadku. Hanbil som sa vyhľadať psychiatra, lebo predsa nie som cvok. Tento zaužívaný postoj je chorý a bráni ľuďom začať liečiť svoje úzkosti a depresie.
Vždy som mal mohutnú silnú postavu a veľkú toleranciu na lieky. Normálne dávky mi nezaberali, tak som musel brať väčšie množstvá. Zrejme aj preto boli abstinenčné príznaky tak neskutočne silné, že som nedokázal s opiátmi prestať. Prešiel ďalší rok a nedarilo sa mi s tramadolom prestať. Nebral som ho už preto aby som necítil bolesť. Nebral som ho dokonca ani preto aby som mal eufóriu. Bral som ho len preto aby mi prestalo byť zle. Preto som nakoniec vyhľadal psychiatra, ktorý mi okamžite predpísal ďalšie lieky, ktoré mi mali pomôcť odvyknúť si. Okrem iného mi naordinoval neurol. Neurol je liek s účinnou látkou alprazolam, ktorú obsahuje aj frontin a v Amerike známy xanax.
Neurol je silne návykový liek zo skupiny benzodiazepíny. Používa sa na najmä na liečbu úzkosti. Zhruba po pol hodine užitia sa dostaví pocit božského kľudu, ktorý som tiež vždy hľadal. Problém je, že po nejakej dobe aj tento liek prestane účinkovať. Vybudujete si toleranciu, ktorá vás núti užívať čim ďalej, tým väčšie dávky tohto lieku. Po niekoľkých mesiacoch nastúpi rovnaký mechanizmus ako pri tramale. Neurol už neužívate preto aby vám bolo dobre, ale preto aby vám nebolo tak veľmi zle.
Postupne sa dostavia aj nežiadúce účinky tohto liečiva. Azda najviac som vnímal stratu pamäti, ktorá bola tak silná, že keď si chcem teraz spomenúť na roky keď som bral tramal alebo neurol, tak si nepamätám celé mesiace dokonca skoro celý rok. K tomuto závažnému faktu sa pridala aj podráždenosť keď liek prestával účinkovať, nervozita, depresie či spomalené reakcie. O tom čo môžete očakávať pri braní týchto liekov a hlavne ako sa z toho dostať vám napíšem v ďalšom blogu.
Ďalším liekom, ktorý mi doktor predpísal bolo DHC – dihydrokodein. JE to takisto opiát, ale je silnejší ako tramadol a nespôsobuje epileptické záchvaty, ktorým som sa pri užívaní tramalu nevyhol ani ja. Naštastie som však nikdy nemal ani nemám epilepsiu, výsledky vyšli negatívne, ale pri vyšších dávkach tramalu alebo pri náhlom vysadení som dostal epileptický záchvat, ktorý bol naštastie z kategórie vyprovokovaných. Epileptický záchvat môžete dostať aj z iných opiátov ba dokonca aj pri dlhšom pití a náhlom vysadení alkoholu.
Moja závislosť sa ma držala dlhých 8 rokov. Držala sa ma zubami nechtami, zaryla do mňa svoje pazúry a vždy keď som chcel utiecť zaryli sa mi ešte hlbšie. Nakoniec mi pomohla substitučná liečba a už tri roky opiáty neberiem. Musel som sa však naučiť žiť odznova. Zvládať svoje nepríjemné stavy musím sám a pomáham si cvičením karate, kardiom, studenými kúpeľmi, dýchacími cvičeniami Wima Hofa, autogénnym tréningom, dobrou stravou a čo mi pomáha najviac je fakt, že na sebe neustále pracujem. Ak rozmýšľate či s liekmi začať alebo už ste začali a chcete prestať, som tu pre vás.
Čo dodať na záver? Jediné čo ma napadá je to, že závislosť na liekoch bola mojím najťažším súperom.